Vedci, zaoberajúci sa premenou myšlienok do digitálnej reči prišli s vynálezom, ktorý je schopný to urobiť, už to nie je len science fiction, ale skutočnosť. Najnovšie dokázali premeniť myšlienky na digitálnu melódiu. Týka sa to projektu či pokusu, pri ktorom bol elektronický prístroj schopný rozoznať, ktorú pieseň si v mysli spievame a jej melódiu prehral do digitálnej podoby. Technológia, o ktorej hovoríme, vznikla v Californii a je taká šikovná, že prehrá, ba dokonca nahrá každú pieseň, ktorá vám prejde mysľou a vy si ju nôtite len v duchu bez toho, aby ste vydali čo i len hláska. Prístroj, o ktorom je reč, dokáže mozgová aktivita perfektne zaznamenať aktivitu ľudského mozgu, podľa čoho bez problémov rozozná pochody v ňom, v našom prípade tóny, ktoré sa nám preháňajú hlavou.
Snaha o zobrazenie nielen hudby
Nepochybne ide o fantastický vynález, ale možno by nebolo na zahodenie, ak by vedci tento spôsob využili efektívnejšie s ohľadom na spoločnosť a snažili sa o vyjadrenie myšlienok či obrazov, nielen hudby. Vráťme sa o pár rokov dozadu a pripomeňme si, ako vedci z Kalifornskej univerzity vyslovili názor, že magnetická rezonancia mozgu je schopná rozpoznať prietok mozgu a jeho momentálne dianie, a to považujú za možnosť, že ak by podstúpil niekoľko krokov, v konečnom dôsledku by bolo možné z mozgu vyčítať prostredníctvom prístroja nejaké aktivity, napríklad konkrétne obrazy či myšlienky, ktoré by potom bolo možné zobraziť, a to veľmi detailne, do obrazov.
Využitie vo viacerých oblastiach
Pokrok v tomto smere by bol určite veľmi osožný hlavne tej skupine ľudí, ktorí sú hluchonemí alebo stratili hlas. Možno by jeho využitie malo význam aj pri vypočúvaní svedkov namiesto detektora lží alebo len obyčajné rutinné vypočúvanie svedkov a obžalovaných, pretože myseľ neklame. Ale to určite nie sú všetky možnosti využitia technológie, istotne sa ešte nájdu oblasti, v ktorých by sa uplatnila. Projekty na podobnej báze totiž zistili, že človek prostredníctvom sluchu dokáže vnímať melódie a zvuky takým systémom, že časť neurónov zachytí len približnú podobu zvuku a tá druhá časť si jej melódiu domyslí na základe vlastnej predstavivosti. Do úvahy prichádza aj možnosť, že hudba a zvuky, ktoré počujeme, v skutočnosti znejú odlišne od toho, ako si ich konkrétne my predstavujeme.