Cítite lásku?
Je taká krásna, tajomná, pohlcujúca, nádherná. Dokáže nás celých opantať a to tak silno, že občas až zabudneme, ako sa voláme. Všetko nám zrazu dáva zmysel, svet je o toľko ružovejší a cítime sa ako pod vplyvom tej najsilnejšej drogy, ktorá bola na svete kedy objavená.
Keď sme zamilovaní, cítime sa jednoducho úžasne. Svet je zrazu krajší ako bol kedykoľvek pred tým. Sme šťastní a šťastie prinášame so sebou všade, kam sa len poberieme. Sme vtedy doslova zahalení vo veľkej ružovej bubline, kde na nás nemá dosah žiadne zlo sveta. Sme akoby chránení silou lásky.
Tak, ale aj mnoho inými slovami sa dá popísať, aký je to pocit byť zamilovaný. Mnoho básnikov, mysliteľov, vedcov, umelcov, hudobníkov, skladateľov, spisovateľov a ďalších najrôznejších odborníkov na najrôznejšie oblasti sa ju pokúšalo definovať. Je to však vôbec možné?
Táto až šialená zamilovanosť zvykne trvať pár mesiacov, niekedy dokonca až rok. Čo sa stane potom? Až potom skutočne zistíme či bola táto zamilovanosť skutočná, alebo sa s nami iba hrala, snažila sa nás obalamutiť. V skutočnosti pravá láska začína až po tomto celom šialenstve, až potom, keď praskne veľká ružová bublina a my si uvedomíme, že svet je stále rovnakým miestom ako bol pred tým čo sme sa zamilovali.
Keď sme zamilovaní, nášho vyvoleného/vyvolenú si zvykneme idealizovať. Prehliadame fakt, že tento človek je tiež len človek, ktorý má chyby a nedostatky tak, ako aj my sami. Lenže keď sa zamilujeme snažíme sa dať zo seba to najlepšie, staráme sa až priveľmi o svoj vzhľad, správanie a o to, čo tomu druhému o sebe povieme. Je teda prirodzené, že táto zamilovanosť sa dá chápať skôr ako pobláznenie než ako láska vo svojom pravom slova zmysle.
Ak však , musíte pre to spraviť oveľa viac. Musíte si navzájom ukázať svoju pravú tvár. Keď tak spravíte a navzájom sa prijmete aj s nedostatkami, vtedy môžete vravieť, že ste stretli svoju pravú lásku.